Hodný milujúci chlap, máme jedno dieťa, druhý bude každú chvíľku vonku. Nepodviedol by, pracujúci, má svoje muchy rovnako ako ja, ale hádky sú primárne kvôli upratovaniu. Ja som veľa na poriadok, nie fanatik ale mám rada doma čisto a upratané. On je v tom ignorant. Doma s upratovaním vôbec nepomáha, teda semtam ho donútim k niečomu ale je z toho potom akurát nepríjemná situácia. Neupratujú si po sebe odpadky, omrvinky na stole, keď si robí jedlo kuchyňa je ako po výbuchu, oblečenie sa valí všade možne, po jeho návšteve kúpeľne mám čo robiť aby som sa v tej potope neprerazila, to ani nehovorím o tom ako vyzerá umývadlo po holení.

Posteľ si neustie, vstane, všetko z postele hodené na zemi, nezáujem. Na jedenie si neberie tanier, drobí všade možne. Dieťa si po sebe upratuje automaticky ale on nie, ešte z toho má koľkokrát srandu že som hysterická. Keď ma to tak mrzí keď s tým mám toľko práce to tu upratať, zvlášť teraz vo svojom stave a on úplný nezáujem. Prístup má taký: „Mňa ten bordel tu nevadí, keď tebe jo tak si ho uprac“. Ja to samozrejme nevydržím a upracem ale som z toho akurát otrávená pretože viem že keby sa trochu snažil tak ten bordel nemusí byť taký a ja s tým nemám každý deň toľko práce.

Skúšala som s ním hovoriť po dobrom, vysvetľovať ako sa cítim, potom aj po zlom. Nefunguje nič. že keby som to neurobila tak to urobí on až bude mať náladu. Po nátlaku koľkokrát niečo aj upratá ale asi schválne tak zle že to aj tak musím prerobiť. moc trápi keď vidím že moja snaha je k ničomu. On to ani neocení čo robím, je to pre neho samozrejmosť. A to ma jednoducho najviac štve. Tak ja sa snažím, aby byľ spokojný, ale možno to stejne nestačí. Samozrejme, že ho mam rada a urobila bych pro tohto chlapa prvé posledné, ale on sa taky preca musí aspoň trochu snažiť.. Aspoň takto si to myslím.